Patrik Illo – Vymazávanie
Oravská galéria, Malá výstavná sieň Župného domu v Dolnom Kubíne
od 27. mája do 1. augusta 2021
kurátorka: Eva Ľuptáková
architektúra výstavy: Michal Illo
fotografie: Aleksandra Stencel
otvorené ut — ne od 10.00 do 17.00 hod.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
PATRIK ILLO – Vy (za) mazávanie
Výstavné prezentovanie – rôznorodosť – kreativita – pravidelné predstavovanie autorských programov v jednotlivých druhoch a disciplínach nášho umenia sa stali nevyhnutnou zložkou aktivít Oravskej galérie. Do tejto kategórie patrí aj výstava Patrika Illa v Malej výstavnej sieni Oravskej Galérie v Dolnom Kubíne, ktorú tvoria štyri klenuté miestností radené za sebou. Tento čistý, biely priestor vytvoril pre výstavu Doc. Mgr. art. Patrika Illa, významného slovenského dizajnéra a vizuálneho konceptuálneho umelca jednoznačne priliehavé prostredie.
Jeho objekty – vázy akoby levitovali, vznášajú sa v samostatných súboroch. V minimalistickej inštalácii, ktorej architektom je brat autora Micha lllo, boli použité čisté sklenené tabule ako podstavy, zasunuté striedavo z dvoch strán do bielych drevených políc. To pôsobivo podporilo sklárske objekty a umožnilo im dôstojne vyniknúť. Dokonca aj tiene na stenách či podlahách dotvárajú akúsi nehmotnú atmosféru výstavy.
Patrik Illo vo svojej tvorbe kreatívne využíva technologické procesy vzniku sklárskych objektov v podobe váz. Tvar vázy sa pred nami akoby vynára z drsnej, beztvarej hmoty, pokrčenej a deformovanej. V inej sérii sa povrch váz – objektov mení opakovaným tvarovaním a vypaľovaním, odtláčaním štruktúry, takže sa zdá, akoby sa sklo transformovalo do celkom odlišného materiálu.
Autor dokonalo pozná a využíva vlastnosti skla, ktoré sa prevažne spája s priehľadnosťou, krehkosťou ale aj chladom a tvrdosťou. Predkladá nám koncept sklárskych objektov, ktorým ale dáva aj ďalší rozmer. Meniace sa tvary evokujú proces evolúcie – je to prepojenie vzniku a zániku, počiatku a konca.
Patrik Illo sa hrá s našou predstavivosťou. Každá kolekcia má vlastný svet a je v inej miestnosti, ale aj hrubé metrové steny, ktoré ich oddeľujú autor využije, a v inštalácii prvých dvoch priestorov akoby polica prechádzala cez múr a rozpolené vázy na oboch stranách stien, sa pomyselne dotýkajú, vlastne spájajú do celistvého tvaru.
Kolekcia „Vedľajšia váza“ zamieňa svoje poslanie a funkciu. Samotné telo vázy je sklenená hmota a len ozdobné prvky v tvare akejsi väčšej kvapky dávajú priestor na vodu pre kvetinu. Pripomína nám to, že často zdanlivo nepodstatné časti vecí, sú tie dôležité.
Na vázach, do povrchu ktorých sa premieta štruktúra drevenej formy, sa opakovaným vypaľovaním stráca to, čo im dáva „tvár“ a kolekcia je preto príznačne nazvaná „Vymazávanie“.
Farebnými, zabrúsenými vázami sa narúša stereotyp bielych, priehľadných objektov. Dokonalé, hladké výbrusy na povrchoch niekedy pripomínajú šupiny, zárezy či dotyky.
V závere inštalácie dominuje pohľad na hladký, jednoduchý pohár, ktorého tvar dosiahol umelec postupným odoberaním hmoty z povrchu, do ktorého boli pôvodne vybrúsené ornamenty krištáľových váz. Aj tu sa premieta filozofický rozmer celého diela predstaveného na výstave. Odstránenie ornamentu, ozdôb, zárezov, odkrýva čistú a jasnú podstatu, ktorá je ale zároveň oveľa krehkejšia a zraniteľnejšia.
Kultivovaná a vzdušná expozícia výstavy plnej skla pripomína, že to skutočne podstatné, je vlastne očiam neviditeľné. Akoby sme sa cez sklenené vázy – objekty, krehké a vznášajúce sa, chladné, nepriehľadné i priezračné, s drsným či hladkým povrchom, pozerali na krehkosť samotného ľudského života, meniaceho sa v čase, nevyhnutne smerujúceho k zániku, ale neopakovateľného a jedinečného.
Z množstva ďalších aspektov tohto systematického autorského procesu nemôžem obísť ten najdôležitejší. Je to predovšetkým moment, ktorému dominuje umelecká hodnota diela, význam a špecifický prínos autora nielen do progresívneho vývinu slovenského ale aj stredoeurópskeho sklárskeho výtvarného umenia.
Eva Ľuptáková
kurátorka výstavy
Slovak 
English